Jozef Jankovič

Jozef Jankovič

Jozef Jankovič bol vedúcou osobnosťou slovenského sochárstva

Dňa 8. novembra 1937 sa v Bratislave narodil sochár, maliar, grafik a ilustrátor Jozef Jankovič. Patril medzi vedúce osobnosti moderného slovenského sochárstva.

Pre sochára Jozefa Jankoviča bola charakteristická tvorba monumentálnych figurálnych reliéfov a plastík vo verejnom priestore s typickým hypertrofovaným tvarom končatín, deformovanými telami bez hlavy a trupu. Bol autorom, ktorý dokázal sochu zrealizovať v epoxide, kameni, kove, dreve, plaste, papieri aj v kombinácií všetkých materiálov.


Umelecké štúdiá absolvoval v Bratislave -Školu umeleckého priemyslu aj Vysokú školu výtvarných umení na oddelení figurálneho sochárstva profesora Jozefa Kostku. Od 60. rokov 20. storočia si jeho tvorba získala uznanie v medzinárodnom kontexte.

Výstavu Socha piešťanských parkov – PRIESTOR 93 môžu kúpeľní hostia i návštevníci obdivovať na kúpeľnom ostrove. Predstavuje sa tu 20 autorov so 49 prácami plenérovej expozície. Jozef Jankovič: Lavica a pravica. Foto: archív TASR, autor Š. Kačena/20. júla 1993

Počas normalizačného prenasledovania všetkých avantgardných prejavov v 70. rokoch minulého storočia bol J. Jankovič odsúdený do vnútornej emigrácie. Veľkorozmerné objekty a súsošia teda vystriedali komorná kresba, grafika a šperkové miniatúry.

Po čiastočnom uvoľnení spoločenskej situácie v polovici 80. rokov sa opäť vrátil k veľkorozmernej soche.
Jozef Jankovič patril k zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku. Laickej verejnosti je známy najmä jeho pamätník Obete varujú v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici. Počas normalizácie bolo dielo presunuté do nacistami vypálenej obce Kalište. V roku 2004 bol pamätník znova nainštalovaný na pôvodnom mieste.

Svoje sochárske práce Jankovič realizoval a vystavoval v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku, Francúzsku či v Južnej Kórei. Reprezentoval Slovensko na Bienále v talianskych Benátkach (1970, 1995).
Od roku 1990 pôsobil ako profesor na VŠVU, kde po politických zmenách v roku 1989 zastával aj funkciu rektora. Za svoju tvorbu získal Jozef Jankovič množstvo medzinárodných aj domácich ocenení. Ako mladý autor dostal Cenu Cypriána Majerníka a Grand Prix Danuvius počas medzinárodnej prehliadky umenia Danuvius v Bratislave (1968). O rok neskôr si prevzal Cenu na Bienále mladých vo francúzskom Paríži (1969). V roku 1983 mu bola v rakúskej Viedni udelená prestížna Herderova cena.

V roku 2004 mu prezident Slovenskej republiky prepožičal vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Laureátom Krištáľového krídla v kategórii výtvarné umenie a Ceny Fondu výtvarných umení (FVU) za celoživotné dielo sa stal v roku 2012.
Karol Kállay fotí v ateliéri akademického sochára Jozefa Jankoviča. Foto: archív TASR, autor V. Benko/7. septembra 1992

Akademický sochár Jozef Jankovič zomrel 6. júna 2017 v Bratislave vo veku 79 rokov.

Zdroj: Internet


Abstraktné výtvarné umenie

– Abstraktné výtvarné umenie je nepredmetné (nezobrazuje žiaden reálny predmet, osobu alebo krajinu) výtvarné umenie.

-Obraz je založený na princípoch farebnej a tvarovej harmónie, pričom vyjadrovacie prostriedky tvoria:
geometrické tvary, farby a línie bez figuratívnej, reálnej predlohy.


Akvarel

Akvarel, ako prostriedok výtvarného umenia, sa všeobecne pokladaná za druhý najdokonalejší štýl po olejomaľbe. Jeho možnosti sú čo do šírky použitia takmer nevyčerpateľné.

V múzeách a galériách celého sveta nájdeme krajiny, postavy, portréty a zátišia vytvorené technikou akvarelu.

Akvarel je tiež ideálnym prostriedkom pre návrhy a štúdie veľkých obrazov, ktoré majú byť neskôr vytvorené ako olejomaľby, tempera, či ako freska.

Za zmienku tiež stojí široké použitie akvarelu v architektúre a dekoráciách a pri návrhu a zobrazovaní budov a interiérov. Akvarel je tiež najpoužívanejšou ilustračnou technikou.


Milovať znamená…

„Milovať vyžaduje odvahu, ale bolesť skrze lásku je očistným ohňom, ktorý tí, ktorí milujú štedro, poznajú. Všetci poznáme ľudí, ktorí sa toľko boja bolesti, že sa uzavrú ako ulity v ulite a nič nevydávajú, nič nedostávajú, a preto sa zmenšujú, až kým život nebude iba živou smrťou. “


Kresba

Kresba (umenie)
Kresba (iné názvy: kresliarske umenie, kresličstvo, kresliarstvo) je umelecké kreslenie, teda vizuálne umenie, ktoré je vytvárané kresliacou pomôckou na dvojrozmerné médium.
Ako kresliace pomôcky sa bežne používajú napr. ceruzky, pastelky, voskové ceruzky, pastely, voskové pastely, kriedy, rudky, uhoľ, olovko, pero a tuš. Umelec, ktorý kreslí môže byť označený ako kreslič alebo kresliar.
Výsledok (výtvor) umeleckého kreslenia sa nazýva kresba.
Malé množstvo materiálov uvoľňujúce sa na dvojrozmerný materiál za sebou zanecháva viditeľnú stopu – proces je podobný maľovanie.
Najčastejšie sa na kresbu používa papier, tiež sa používa kartón, koža, plast, plátno, dosky a mnoho iného.
Dočasne môžu byť taktiež využívané tabule. Kresba je tiež populárna ako prostriedok verejného prejavu – graffiti.
Častými, ale nie rozlišovacími znakmi kresby je použitie jednej farby, obraz vytvorený pomocou čiar a len čiastočné pokrytie podkladu.
Zdroj Internet: Wikipédia (slobodná encyklopédia)


autor diela: V.Janikovičová.A.C

19. storočie

19. storočie bolo storočie, ktoré trvalo od 1. januára 1801 do 31. decembra 1900. 19. storočie bolo deviatym storočím 2. tisícročia.

19. storočie zaznamenalo veľké množstvo spoločenských zmien; otroctvo bolo zrušené a prvá a druhá priemyselná revolúcia (ktoré sa tiež prekrývajú s 18. a 20. storočím) viedli k masívnej urbanizácii a oveľa vyššej úrovni produktivity, zisku a prosperity.

Islamské zbrane strelného prachu boli formálne rozpustené a európsky imperializmus priniesol veľkú časť južnej Ázie, juhovýchodnej Ázie a takmer celej Afriky pod koloniálnu vládu.

Bolo poznačené kolapsom španielskeho impéria, zulského štátu, prvého francúzskeho cisárstva, svätej rímskej ríše a Mughalskej ríše.

Toto vydláždilo cestu pre rastúci vplyv Britského impéria, Ruskej ríše, Spojených štátov, Nemeckého cisárstva (v podstate nahradilo Svätú rímsku ríšu), druhého francúzskeho cisárstva, Talianskeho kráľovstva a Japonského cisárstva
. Po porážke Francúzskeho cisárstva a jej indických spojencov v napoleonských vojnách sa britská a ruská ríša výrazne rozšírili a stali sa poprednými svetovými mocnosťami. Ruská ríša sa rozšírila na Kaukaz a do strednej a ďalekej východnej Ázii.
Britské impérium rástlo rýchlo v prvej polovici storočia, najmä s rozširovaním rozsiahlych území v Kanade, Austrálii, Južnej Afrike a silne osídlenej Indii a v posledných dvoch desaťročiach storočia v Afrike. Do konca storočia ovládlo Britské impérium pätinu svetovej pôdy a jednu štvrtinu svetovej populácie.
Počas post-napoleonského obdobia sa presadilo to, čo sa stalo známym ako Pax Britannica, ktoré vo veľkom rozsahu vyvolalo bezprecedentnú globalizáciu a hospodársku integráciu.

ZROJ : WIKIPéDIA
(slobodná encyklopédia)


12345