Jozef Beňo

slovenský akademický  maliar

 

 

1930 – narodil sa 4. júna 1930 v Muráni              

 

1950 – maturoval na Gymnáziu v Revúcej                                    

   

1955 – absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na oddelení krajinárskeho maliarstva u profesora Bedricha Hoffstädtera a profesora Dezidera Millyho

 

1956 – študoval čestný rok na maliarskom oddelení VŠVU

 

1957 – žil a pracoval na Muráni

 

1959 – sa vrátil do Bratislavy

 

2019 – zomrel 23. december 2019 v Bratislave     

Usínajúce chalupy

 

                                      Dvor                              

 

 

 

 

 

V päťdesiatych rokoch svojou maliarskou tvorbou patril do skupiny Mikuláša Galandu.

   

 

     V roku 1962 mal v Bratislave na Malej scéne svoju prvú, veľmi úspešnú samostatnú výstavu.

  

 

 

      V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity.         

 

 

 

Zúčastnil sa všetkých jej výstav.    

Ticho             

 

 

           V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave – Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave.                                

 

 Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy.

          

     

 

       

   Jeho diela sú zastúpené v reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov.

                       Zomrel v Bratislave vo veku 89 rokov.

 

 

 

 

Muránske pastorále, poézia a balada v symbióze so symbolikou prírody…

           Jozef Beňo je jednou z osobností slovenskej maľby druhej polovice 20. storočia.  

 

  Je vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom.

 Je jedným z najtalentovanejších slovenských umelcov.      

 

 

 

   Z jeho diela dýcha silné cítenie vlastnej identity k rodnému kraju, ku kráse prírody, k jej nádhernej architektúre a životu.

“Jeho obrazy sú plné poézie. Tá nesporne patrí krajine i ľuďom.

 

 

 

 Prestupuje nimi symbolizmus a úprimná, čistá alegória.      

 

       

 

    Práve na týchto základoch buduje neskôr svoj charakteristický výtvarný prejav, zodpovedajúci moderne. Linearita, kultivovaná farebnosť, istá linka.   

                                   

 

 

                                   A nekonečné bohatstvo námetov.     

     

 

        Vo  voľnej i monumentálnej maľbe”, napísal v katalógu výstavy Identifikačný kód       Slovenska IV. Ľuboslav Moza.

 

 

 

                                              Víťazstvo                                   

Publikované 7 októbra, 2021