Publikované 7 októbra, 2021
Akrylové farba
Akvarelové farby sú vyrobené zo zmesi farbiva (rastlinné, nerastné, živočíšne alebo syntetické) a spojiva (napr. arabská guma, glycerín, med) rozpustnej vo vode.
Nemajú výrazné krycie vlastnosti ako napríklad olejové alebo akrylové farby, ale je možné pomocou nich vytvoriť vrstvy priesvitnej maľby postupným nanášaním vrstiev, alebo využitím vzájomného zmiešavania farieb.
Akvarelové farby sa vyrábajú v pevnej forme (suché, alebo polosuché) v mištičkách, vo forme pasty (v tubách) alebo ako tekuté vo fľaštičkách.
Farby v tubách obsahujú viac glycerínu, ako farby v mištičkách, preto sa dajú ľahšie zmiešať s vodou.
Drip-painting
je špecifická technika akčnej maľby, ktorá prostredníctvom priameho kvapkania, liatia alebo striekania farby na plochu vodorovne položeného plátna vytvára chaotickú farebnú faktúru.Drip-painting zrušil funkciu klasickej obrazovej formy a klasických relačných kompozičných vzťahov. Za predchodcu drip-paintingu sa považuje technika, ktorú použil francúzsky surrealista Max Ernst začiatkom 40. rokov 20. storočia (počas jeho tzv. amerického obdobia), pri ktorej farba vytekala na vodorovne položené plátno z nádoby zavesenej na šnúre rozhýbanej do krúživého pohybu (maľba Mladý muž znepokojený letom neeuklidovskej muchy z rokov 1942 – 1947). Túto techniku
úplne rozvinula generácia mladých amerických umelcov (abstraktných impresionistov), predovšetkým Jackson Pollock v rokoch 1946 – 1950. Pollock položil plátno na podlahu a obiehanim alebo vystupovaním na (teda kvázi tancovaním okolo plátna) kvapkal a rozlial farbu z plechovky pomocou štetca, paličky ap. Výsledná maľba bola výsledkom koncentrovanej energie autora v okamihu tvorby, fyzického a psychologického automatizmu pohybujúceho sa tela) a kauzality fyzikálneho procesu (zemskej príťažlivosti). Pollock odmietal, že by jeho maľba bola dielom náhody, tvrdiac, že „so skúsenosťami je do veľkej miery možné usmerňovať pohyb farby.
V slovenskom výtvarnom umení sa drip-painting uplatnil len výnimočne, napr. v raných dielach Miloša Urbáska v podobe liatych a vypaľovanie lakov alebo v akcii Upravený záhon (1970) Viliama Jakubíka, Vladimíra Kordoša a Mariána Mudrocha, na ktorej mohol divák maľovať farbou z pripravených plechoviek.
Enkaustika
Fajjúmsky portrét
Enkaustika je maliarska technika, pri ktorej sa ako farbiace médium používa roztavený farebný vosk. Nástrojom na maľovanie sú rozohriate kovové paličky, alebo špeciálne vyhrievané perá, prípadne tzv. enkaustické žehličky.
Metóda farbenia je známa už z čias 100-300 rokov p .Kr., tzv. fajjúmskych portrétov z Egypta. V staroveku sa používal včelí vosk zmiešaný s farebnými pigmentami a práškovým kovom. Roztavený vosk sa nanáša na pripravený drevený podklad. Dnes sa používajú syntetické farebné vosky, alebo podomácky zafarbené vosky pomocou práškového pigmentu. Vosk sa nanáša na papier, drevo, plátno a iné podklady. Nástrojom je hlavne enkaustické pero s elektrickou vyhrievacou špirálou, s meniteľnými nástavcami. Iným spôsobom je predhrievanie vosku v mištičkách alebo priamo na vyhrievanej kovovej doske, ohrievanie teplovzdušnou pištoľou, maľovanie žehličkou a pod. Vytvorený obraz je stály a relatívne odolný.
| Patina |
Patina je jemná vrstva na povrchu kovu, ktorá vzniká oxidáciou na vzduchu, alebo to môže byť aj na povrchu drevených povrchov vzniknutých používaním a ošúchaním. Je to vrstva opotrebenia povrchu nejakého predmetu. Patina vzniká aj zanášaním a ukladaním špiny iných častí na povrchu. Patina na kove je zlúčenina rôznych chemických zlúčenín a oxidov, vznikajúcich počas vystavenia poveternostným vplyvom. Patina tiež poukazuje na zmeny akosti materiálu , ktoré vyplývajú z používania určitého predmetu.
Patina obmedzuje prístup k skrytým miestom. Hlavná výhoda patiny na nerezových povrchoch je, že skorodovaná časť zabraňuje ďalšej korózii a tak vzniká ochranný film na povrchu. Takto prirodzene skorodovaný povrch je odolný aj proti mechanickému namáhaniu a neopadá. Chemický proces nanášania patiny sa volá patinovanie.
Zelený povrch, ktorý je viditeľný na medi a bronze sa volá medienková patina, a je to zoxidovaná vrstva medi, teda uhličitan medný. Zelená akosť textúry povrchu je vytvorená pomalou chemickou reakciou medi , produkujúcou jednoduché uhličitany. Túto metódu možno použiť na medených povrchoch, alebo na zliatinách obsahujúcich meď, ako napríklad bronz a mosadz.
Pigment (maliarstvo)
Ako pigment alebo prášková farba sa v maliarstve označuje prírodná alebo umelá prášková farebná substancia, nerozpustná vo vodových alebo olejových spojivách. Organické pigmenty sú farby rozpustné vo vode, liehu alebo v olejoch, ktorými sa zafarbí substrát, t. j. niektorý z neutrálnych, najčastejšie bielych nerastných pigmentov (baryt, krieda, kaolin alebo sadra). Prírodné organické pigmenty sa pripravujú z rastlinných alebo živočíšnych farbív (kvety šafranu, brazílsky purpur, karmín) alebo sa vyrábajú synteticky
Publikované 7 októbra, 2021