Umenie – hľadanie vzťahu k duchovnu
Rovnakou mierou, akou antroposofické nazeranie odhaľuje záhady vnútornej duchovno-duševnej povahy človeka, bude môcť oplodňovat i oblasť umenia a čo sa týka hudby, nie teoreticky, ale hudobnú tvorbu. Nie je teoretizovanie, keď povieme: pozrime sa na neživý hmotný svet, ak ho vidíme farebný, je toto videnie farieb kozmickou spomienkou. Ak si uvedomíme, že veci sú farebné, pretože sa cez ne vyslovujú bohovia, potom to vyvolá nadšenie, ktoré vychádza z prežívania v duchovne. To nie je teoretizovanie, to je niečo, čo môže dušu bezprostredne prestúpiť vnútornou silou. Môže tým byť vyvolávaná umelecká tvorba i umelecké vnímanie samotné.
Tak je pravé umenie vždy hľadaním vzťahu človeka k duchovnu, či už k duchovnu, v ktoré dúfa, keď svojou dušou opúšťa telo, alebo duchovno, ktoré si chce uchovať v spomienke, keď sa ponára do tela, či duchovno, s ktorým sa cíti byť spriaznený, pretože sa necíti byť spriaznený s obyčajnou prírodnosťou svojho okolia, alebo nech už je tomu tak, že sa cíti v duchovne viac vo svete vo farebnosti, kde sa vo vnútri a mimo stráca, kde sa duša pohybuje, ako by plávala, vznášala sa v kozme, kde vo farebnosti cíti svoj vlastný život v kozme, kde cez farebnosť môže byť všade. Alebo duša cíti ešte aj v rámci pozemskosti svoju spriaznenosť s kozmicko-duševno-duchovným živlom, ako je tomu v hudbe.
To, čo k nám vydáva jas, čo v zmyslovej oblasti ohlasuje svoju podstatu, je duchovno. Tým, že o kráse hovoríme objektívne, chápeme teda to, čo je umelecky krásne, a ako duchovno, ktoré sa prostredníctvom umenia uplatňuje, vyjavuje vo svete. Je úlohou umenia ponímať jasnosť, vyžarovanie, vyjavovanie toho, čo ako duch prúdi svetom a oživuje ho. A každé skutočné umenie hľadá duchovno. Dokonca aj keď umenie chce, ako tomu môže byť, stvárniť ošklivosť, odpornosť, potom nechce stvárniť odpornosť zmyslovú, ale duchovno, ktoré v zmyslovej odpornosti ohlasuje svoju podstatu. Ošklivosť sa môže stať krásnou, pokiaľ sa v ošklivosti svojím jasom vyjaví duchovno. Musí tomu však byť tak, že tu je vždy vzťah k duchovnu, ak má umenie pôsobiť krásne.
Umenie je večné, jeho formy sa premieňajú. A ak si vezmeme skutočnosť, že všade je vzťah k duchovnu vychádzajúci z umenia, pochopíme, že umenie je niečo, čím sa človek ako v jeho tvorbe, tak v jeho prežívaní stavia do sveta ducha. Kto je skutočný umelec, ten môže svoj obraz vytvoriť v osamelej pustatine. Je mu jedno, kto z pozemských ľudí ten obraz uvidí, či ho vôbec niekto uvidí, lebo on tvoril v inej spoločnosti, on tvoril v spoločnosti duchovno-božskej. Bohovia mu nahliadali cez rameno. On tvoril v spoločnosti bohov. Čo záleží pravému umelcovi na tom, či jeho obraz obdivuje nejaký človek, alebo nie. Preto môže byť človek umelec v úplnej samote.
Na druhej strane však človek nemôže byť umelec, bez toho, aby vlastný výtvor skutočne postavil do sveta, tak, že v ňom bude žiť. Musí žiť v duchovnosti sveta výtvor, ktorý do neho človek stavia. Ak zabudne na túto duchovnú súvislosť, potom sa umenie tiež premieňa, ale premieňa sa viac či menej na neumenie. Človek môže tvoriť umelecky len vtedy, ak je jeho umelecké dielo postavené do svetovej súvislosti. Toho si boli vedomí tí starí umelci, ktorí svoje obrazy maľovali napríklad na steny kostolov, pretože tam boli tieto obrazy vodcami pre veriacich, vtedy umelci vedeli, že to je postavené do pozemského života, ak je tento pozemský život preniknutý duchovnom.
ZDROJ: INTERNET
Ako chcete merať šťastie?
Ako chcete merať šťastie?
Odpoveď je prekvapivo jednoduchá.
Pretože sú šťastní sami so sebou.
Pre každého môže šťastie znamenať niečo iného.
Niekomu stačí ku šťastiu slnko a krásny deň, iný potrebuje ku šťastiu nové auto alebo dom s bazénom.
Tu je potrebné ale pochopiť, že východné národy sa na šťastie pozerajú inak než ľudia na Západe.
Náš bežný pohľad na šťastie výstižne charakterizuje jeden článok, ktorý autor venoval téme Dňa šťastia.
Navrhuje v ňom rôzne spôsoby ako si urobiť radosť.
Napríklad dopriať si dovolenku, predstaviť si vysnívané zamestnanie alebo prispieť na charitu.
Znamená však dopriať si radosť a byť šťastný to isté?
Byť skutočne šťastný by malo znamenať žiť naplnený, spokojný, harmonický život, a ten nám krátkodobá radosť neponúkne.
Dnes máme radosť, cítime sa šťastní, a zajtra sa už opäť utápame v starostiach a depresii.
Je to prchavý pocit naplnenia, ktorý netrvá.
A aj tak žijú okolo nás ľudia, ktorí na prvý pohľad šťastní sú.-
Celý ich život – ich správanie, názory, postoje, vyžarujú vyrovnanosť a radosť zo života.
Ako je možné, že je ich život skutočne šťastný?
Kde hľadáme väčšinou šťastie my? Okolo seba. Myslíme si, že keď budeme mať pekný dom, budeme šťastní. Keď budeme úspešní a ocenení v práci, budeme šťastní. Ale čo keď je to práve naopak? Čo keď musíme byť najskôr šťastní sami so sebou, aby sme našli šťastie aj okolo seba? Ak sme vnútorne šťastní, vyrovnaní, naplnení a spokojní, tak sa náš vnútorný postoj premietne do všetkého čo robíme. Vnútorné šťastie je potom zdrojom šťastného manželstva, harmonických vzťahov s okolím, spokojnosti v práci, pocitu dostatku v materiálnom živote. Pokúsme sa začať sami na sebe. Prijať sa takými, akí sme, a zároveň pracovať na tom, aby sme sa každý deň stali lepšími ľuďmi. Už to samo o sebe nám dá šťastie. A vnútorné šťastie sa začne premietať aj do nášho každodenného života.
„Každý deň
je len jedna vec,
ktorú sa máme naučiť.
Ako byť úprimne šťastní.
Sri Chinmoy
Ako chcete merať šťastie?
Odpoveď je prekvapivo jednoduchá.
Pretože sú šťastní sami so sebou.
Pre každého môže šťastie znamenať niečo iného.
Niekomu stačí ku šťastiu slnko a krásny deň, iný potrebuje ku šťastiu nové auto alebo dom s bazénom.
Tu je potrebné ale pochopiť, že východné národy sa na šťastie pozerajú inak než ľudia na Západe.
Náš bežný pohľad na šťastie výstižne charakterizuje jeden článok, ktorý autor venoval téme Dňa šťastia.
Navrhuje v ňom rôzne spôsoby ako si urobiť radosť.
Napríklad dopriať si dovolenku, predstaviť si vysnívané zamestnanie alebo prispieť na charitu.
Znamená však dopriať si radosť a byť šťastný to isté?
Byť skutočne šťastný by malo znamenať žiť naplnený, spokojný, harmonický život, a ten nám krátkodobá radosť neponúkne.
Dnes máme radosť, cítime sa šťastní, a zajtra sa už opäť utápame v starostiach a depresii.
Je to prchavý pocit naplnenia, ktorý netrvá.
A aj tak žijú okolo nás ľudia, ktorí na prvý pohľad šťastní sú.-
Celý ich život – ich správanie, názory, postoje, vyžarujú vyrovnanosť a radosť zo života.
Ako je možné, že je ich život skutočne šťastný?
Kde hľadáme väčšinou šťastie my? Okolo seba. Myslíme si, že keď budeme mať pekný dom, budeme šťastní. Keď budeme úspešní a ocenení v práci, budeme šťastní. Ale čo keď je to práve naopak? Čo keď musíme byť najskôr šťastní sami so sebou, aby sme našli šťastie aj okolo seba? Ak sme vnútorne šťastní, vyrovnaní, naplnení a spokojní, tak sa náš vnútorný postoj premietne do všetkého čo robíme. Vnútorné šťastie je potom zdrojom šťastného manželstva, harmonických vzťahov s okolím, spokojnosti v práci, pocitu dostatku v materiálnom živote. Pokúsme sa začať sami na sebe. Prijať sa takými, akí sme, a zároveň pracovať na tom, aby sme sa každý deň stali lepšími ľuďmi. Už to samo o sebe nám dá šťastie. A vnútorné šťastie sa začne premietať aj do nášho každodenného života.
„Každý deň
je len jedna vec,
ktorú sa máme naučiť.
Ako byť úprimne šťastní.
Sri Chinmoy
Zdroj: Internet
Aké je to venovať sa tvorivosti z duše samotnej vlastnej ?
Maľovanie obrazov či jej tvorba od rámu až po posledný ťah štetcom.
V rámci umenia je dosť ťažký proces na ktorý musí byť autor diel v celkovej psychickej rovnováhe.
Musí byť otvorený voľnému mysleniu a otvorený výlevu ducha.
Musí v ňom prúdiť nekonečno otvorených myšlienok a ruka musí tvoriť sama.
Pomocou otvorenej mysle a voľnej ruky je až schopný tvorivosti slobodnej maľby.
V.Janikovičová.A.C
Maľba
Maľba je jednotlivé maliarske dielo, voľné i viazané s architektúrou, ale aj maliarstvo ako druh výtvarného prejavu, maliarska tvorba, rozdielne rozlišovanie podľa svojho zásadného poňatia (abstraktná a zobrazujúca, intímna a monumentálna), podľa námetu (figurálna, portrétna, žánrová, krajinomaľba, zátišie, mytologická, cirkevná a svetská), podľa funkcie (voľná a užitá), podľa materiálu a techniky (nástenná, ku ktorej patrí mozaika a maľba na skle, maľba závesných obrazov, maľba na dosku, plátno, miniatúra, freska, maľba al secco (nasucho), olejomaľba, tempera, gvaš, pastel, akvarel) a pod.
Technika a štýly
Počas svojej histórie maľovanie zaznamenalo niekoľko dôležitých foriem vrátane typických techník.
Techniky príznačné pre kreslenie sú základom pre maľovanie, okrem najnovších avantgardných foriem.
Freska, ktoré dosiahlo svoj vrchol počas neskorého stredoveku a počas renesancie, je aplikácia maľby na vlhkú, prípadne suchú omietku.
Zdroj : Internet
Leonardo da Vinci
Leonardo da Vinci
(1452 – 1519)
Bol všestranne talentovaný umelec, vynálezca, technológ a inžinier Leonardo da Vinci patrí k velikánom renesančného výtvarného umenia.
Vytvorilo sa okolo neho veľa legiend a jeho diela sú najrozličnejšie interpretované.
Už počas života bol považovaný za génia a mal záujmy vo všetkých sférach vtedajšej doby a svojimi výskumami prispel k rozvoju rôznych odborov.
Napriek tomu, že mnohé vynálezy zostali nezrealizované, svedčia o širokej palete umelcových záujmov a pokusov.
Vyzdvihnutím postavenia umelca sa mu v prístupe k umeniu podarilo ovplyvniť nielen kritiku, ale aj verejnú mienku.
Maliarstvo považoval za nadradené k ostatným druhom umenia (hlavne sochárstvu).
Aj keď dokončil asi len okolo 20 umeleckých diel, o ktorých možno jednoznačne povedať že sú jeho tvorbou (z toho viaceré z nich sú poškodené, stratené alebo zostali nedokončené), do histórie výtvarného umenia sa zapísal zavedením nových prvkov
histórie výtvarného umenia sa zapísal zavedením nových prvkov .
Na živobytie si nezarobil maliarstvom.
Nepredal takmer žiadne obrazy a veľa z nich nebolo odovzdaných tým, ktorí si ich objednali.
Prostredie kráľovského dvora mu poskytovalo druh zamestnania i odmeňovania, ktoré vyhovovalo jeho mimoriadnemu nadaniu.
Hlavne ku koncu kariéry si uvedomoval, že je maľovanie obmedzené zrakovými limitmi.
Mýtus Leonarda da Vinci sa i v dnešnej dobe objavuje v rôznych mediálnych odvetviach, či už to je v umení, literatúre a kinematografii.
Zdroj : Internet
23…5Staršie články >